Váš prohlížeč není podporovaný - stránky se nemusí zobrazit správně. Použijte podporovaný prohlížeč.


Váš prohlížeč není podporovaný - stránky se nemusí zobrazit správně. Použijte podporovaný prohlížeč.
 

reklama

79 fotek a 1 video, 13.9.2016, 110 zobrazení, 163 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Banská Bystrica je univerzitní město ve střední části Slovenska, ležící ve Slovenském rudohoří. Je centrem Banskobystrického kraje, žije zde 80 000 obyvatel.
Banská Bystrica je poprvé zmiňována již v roce 1255, když ji dal tehdejší uherský král Béla IV. práva na těžbu surovin; těžilo se zde vždy železo, stříbro a zlato. Tímto krokem chtěl nalákat hlavně řemeslníky ze Svaté říše římské. Do města se tak koncem 13. století nastěhovali Němci, tehdy se tu používal název Neusohl. Bystrica právě díky přistěhovalým řemeslníkům vzkvétala. V roce 1494 tu dokonce vznikla společnost Ungarischer Handel (Uherský obchod), která se v nadcházejícím 16. století stala jednou z největších těžebních společností tehdejšího světa.Úspěšný postup Osmanských vojsk uherským územím donutil roku 1589 město opevnit, vznikly tak kamenné hradby. Bystrica byla však jako centrum protestantství ve sporu jak s Maďary a Turky, tak i s Vatikánem. Roku 1620 zde byl zvolen protestantským uherským králem tehdejší princ, Gabriel Betlen. Po tom co se vyčerpaly zásoby mědi se výroba přeorientovala na zpracování dřeva a výrobu papíru, navíc dalším impulsem rozvoje se stala průmyslová revoluce. Usídlilo se sem i katolické biskupství. Ke konci 2. světové války došlo 29. srpna 1944 ke Slovenskému národnímu povstání, jehož byla Banská Bystrica centrem. Po roce 1960, kdy proběhla reforma krajského zřízení, se město stalo jedním ze tří slovenských krajských měst.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Bansk%C3%A1_Bystrica
56 fotek, 16.9.2016, 145 zobrazení, 243 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Výraznú stopu ľudskej činnosti v blízkom okolí predstavujú najstaršie banské štôlne a šachty, ktorých vznik kladú niektorí odborníci do 8. až 9. stor. Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom už pred 14. storočím. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu. Podnetom k právnemu povýšeniu osady boli hospodárske a menové reformy Karola Róberta - hlavne zavedenie zemepanskej banskej slobody, t.j. zrušenie monopolného práva panovníka na ťažbu drahých kovov, rozvoj súkromného podnikania ťažiarov a ťažiarskych spoločností, založenie kráľovskej mincovne v bezprostrednej blízkosti baní a hút. Mincovňa začala raziť nové hodnotné obeživo - strieborné groše a denáre, ale aj zlaté florény či dukáty.
Privilegiálna listina zabezpečovala Kremnici rôzne výsady. Kráľ jej daroval pôdu a lesy v okruhu dvoch míľ, obyvateľom (hosťom) udelil právo na banské podnikanie, aj na slobodnú voľbu mestskej rady a richtára, ktorý sa stal najvyššou súdnou inštanciou, zodpovedajúcou sa za výkon funkcie priamo súdu panovníka. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj mnohí noví osadníci (hostia), hlavne zo stredoslovenskej banskej oblasti a zo zahraničia (Taliansko, Bavorsko, Rakúsko, Sliezsko, Čechy, Flámsko); minciari boli pozvaní najmä z Kutnej Hory. Kremnica sa v krátkom čase stala sídlom kráľovskej banskej a mincovej komory spravujúcej až 12 stolíc. Do začiatku 16. stor. bola aj sídlom komorského grófa (comesa), ktorý riadil banské podnikanie a ako zástupca kráľa dozeral na ťažbu a spracovanie drahých kovov, na kvalitu a rýdzosť razených mincí, ale zabezpečoval aj výber daní a mýta.
K výsadám časom pribúdali nové, napr. oslobodenie od kráľovského cla a zisk hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).
Prvé dve storočia existencie mesta boli obdobím najväčšieho rozkvetu. Okrem toho, že tu sídlil najvyšší kráľovský banský a mincovný úrad, Kremnica stála aj na čele hospodárskeho a politického zväzku 7 stredoslovenských banských miest - Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová, Banská Belá (najstaršia písomná zmienka o spoločnom rokovaní je z r. 1388). Zväz slúžil najmä na obranu ich práv, rozhodoval o spoločnom postupe v politických, vojenských i hospodárskych otázkach, mal spoločný súdny tribunál, pečať, vytvoril protestantskú cirkevnú úniu, mal aj spoločného lekára, kata či niektoré cechy. Postupne však spolupráca slabla a v 2. polovici 19. stor. únia zanikla.Dôležitú úlohu v dejinách mesta zohrali aj remeslá a obchod. Remeselníci sa postupne začali združovať do cechov, ktoré mali za úlohu hájiť ich záujmy a kontrolovať kvalitu výrobkov. Najstaršia zmienka o cechoch je z r. 1465. Existovali tu potravinárske, textil, kožu, drevo, hlinu, sklo, vosk a kov spracujúce, stavebné i ďalšie remeslá - holičstvo, lekárnictvo, hodinárstvo, kníhviazačstvo, výroba organov. Cechovú sústavu v r. 1872 nahradil systém živností. Začala sa intenzívnejšie rozvíjať továrenská výroba. K najstarším patrili mlyny, mestský pivovar, tehelňa, továrne na výrobu farby, papiera, kameniny, na spracovanie koží, výrobu hlinených fajok, izolačných materiálov, škatúľ, stoličková továreň, gombičkáreň atď.O osobitnom postavení mesta svedčia aj návštevy panovníkov a ďalších osobností. Kremnicu zrejme navštívil už jej zakladateľ Karol Róbert z Anjou. Zo stredovekých panovníkov to boli ešte Žigmund Luxemburský (1404, 1419, 1423, 1424) a Matej Korvín (1478, 1479). Roku 1528 prevzali mesto osobne do svojej správy Ferdinand I. Habsburský a jeho sestra kráľovná Mária. K najvzácnejším sa radia návštevy cisára Františka Lotrinského (1751) a kráľa Jozefa II. s bratom Leopoldom (1764). Pripravené boli so všetkou pompou, lebo mali pre mesto, bane a mincovňu, prechádzajúce v tom čase obdobím opätovnej prosperity, prestížny význam. Zachovalo sa veľké množstvo pamiatok, pripomínajúcich túto slávnu éru. V r. 1852 sa v meste počas okružnej jazdy po Uhorsku zastavil cisár František Jozef I. Kremnicu navštívil aj bulharský kráľ Ferdinand I. Coburg (1909), ktorý ako prvý pricestoval automobilom.
Príjmy z banského a mincovného podnikania sa prejavili aj v úrovni vzdelanosti, kultúry a umenia v meste. Bohaté tradície s koreňmi v stredoveku má kremnické školstvo. Hoci najstaršia písomná zmienka o mestskej škole je z polovice 15. stor., určite tu pôsobila už skôr. Najprv pri fare, neskôr podporovaná mestom. Mestská latinská škola patrila k najstarším na Slovensku, od 16. stor. tu pôsobila dievčenská škola, s pomocou františkánov bolo r. 1768 založené gymnázium. Tradícia silného školstva sa prejavila aj v 20. storočí - postupne tu vznikla celá sústava školských zariadení pre sluchovo postihnuté deti, rôzne edukačno-sociálne zariadenia, r. 1966 bola založená Stredná umeleckopriemyselná škola (Škola úžitkového výtvarníctva) s charakteristickými odbormi - rytectvo, kováčstvo, odlievanie, šperkárstvo. Kým v 1. polovici 19. stor. mesto prežívalo skutočnú krízu v súvislosti s prerušením banskej činnosti, v ďalších desaťročiach sa situácia zlepšila získaním kontroly nad lesným úradom a vysúdením lesov. Zastavil sa odliv obyvateľstva, mesto pristúpilo k budovaniu škôl, vodovodu atď. Mimoriadny stavebný ruch vyvolalo budovanie železničnej trate Vrútky - Hronská Dúbrava vr. 1869-72. Pri železnici vyrástli aj nové štvrte a drobné priemyselné podniky. Kremnica nabrala nový dych.
Žiaľ, v 80. rokoch 19. storočia v dôsledku banskej činnosti pod mestom došlo k deštrukcii niektorých pamiatok - pre statické poruchy museli asanovať Kostol Panny Márie Snežnej na námestí (1880), o dve poschodia bola znížená radnica na Mestskom hrade aj hradby (1887); z dopravných dôvodov odstránili časť mestských hradieb, zbúrali Hornú aj Bystrickú bránu. Historické jadro najviac utrpelo na konci II. svetovej vojny, keď ho podpálili fosforom. Po zaradení Kremnice do zoznamu mestských pamiatkových rezervácií mnohé zničené objekty v r. 1950 nahradili citlivo riešené novostavby.

zdroj: http://www.visitkremnica.com/historia-mesta/
38 fotek, 16.9.2016, 71 zobrazení, 65 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera – kostnica s románskou šesťdielnou klenbou s neprofilovanými kamennými rebrami a šesťuholníkovým svorníkom. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
53 fotek a 1 video, září až říjen 2016, 79 zobrazení, 154 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia. Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. storočia a spevňovali ho bašty- severná, západná – malá veža a východná – banícka bašta a pravdepodobne i južná. Teraz sú to objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol sv. Kataríny – rímsko-katolícky. Pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia, pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža. Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na svorníku s letopočtom – 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená, polia klenby svätyne sú zdobené výmaľbami svätcov, na stenách svätyne sú kamenné epitafy; dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Organ je porovnateľný s parametrami organov európskej úrovne. Interiér kostola je neogotický z roku 1885; krídlové oltáre – hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Pod kazateľnicou je v stene osadené kamenné poprsie muža (s polychrómiou) zo zač.16. storočia. Na bočnom oltári je neskorogotická socha Madony z obdobia okolo roku 1500. Renesančná mramorová krstiteľnica s neogotickým vekom je umiestnená v južnej kaplnke.
Opevnenie hradu je gotické, postavené koncom 14. storočia ako dvojitý hradobný múr s bránou a tromi baštami. Pri Stornovej obnove boli hradby značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta.
Severná – vstupná brána: Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.
Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera – kostnica s románskou šesťdielnou klenbou s neprofilovanými kamennými rebrami a šesťuholníkovým svorníkom. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov. Malá (hodinová) veža na západnej strane areálu – v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasný názov hodinová mala, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny. Vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18. storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.
Radnica (bývalá) – pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14. storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19. storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty – i na hrade – boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím. Archívne podklady udávajú rok 1898.
Banícka bašta na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
25 fotek, 16.9.2016, 56 zobrazení, 59 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 34/42). Gotický dom z 15. storočia, s priechodom uprostred, s kamennými prvkami vrcholnej a neskorej gotiky – portále – somársky chrbát – jeden na čelnej fasáde, druhý na I. poschodí, veľké kamenné okenné ostenia – i časti na dvorovej – južnej fasáde severného krídla. Objekt prešiel rozsiahlou úpravou v 18. storočí.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
38 fotek, 16.9.2016, 57 zobrazení, 67 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
gotický dům z 15. století
28 fotek, 16.9.2016, 58 zobrazení, 63 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Meštiansky dom – st.č. 36 – ( Kollárova ulica č.541/1). Poschodový jednotraktový dom s dvomi miestnosťami a s neskorogotickým širokým vstupným portálom do vstupnej siene v južnej časti prízemia, má miestnosti zaklenuté diamantovými klenbami sieňového typu. Objekt je bohatý na reštaurované gotické kamenné články s polychrómiou a kvádrovanú gotickú fasádu s výzdobou.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
35 fotek, 16.9.2016, 48 zobrazení, 76 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č.14/2 ). Pôvodný gotický dom bol v 2. polovici 15. storočia rozšírený. V suteréne má zachované kamenné točité schodisko; z prízemia na poschodie ide druhé schodisko tvaru U z mladšej vývojovej fázy – so štukovou výzdobou pätiek klenebných polí. Na čelnej – západnej fasáde sú čitateľné gotické kamenné prvky – portále, okná s kamenným krížom, dymník; biela plocha fasády má na nárožiach a pod odkvapovou rímsou kópiu renesančnej výzdoby – kvádrovanie a esíčka. V ľavej časti fasády je osadená mramorová pamätná tabuľa s medailonom Jána Levoslava Bellu. Na bočnej – južnej fasáde je v nike nástenná maľba Narodenia z 15. storočia.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
18 fotek, 16.9.2016, 54 zobrazení, 64 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Štefánikovo nám. č. 4/7 ). Gotický dom sieňového typu, v priechodnej chodbe do dvora s diamantovou klenbou chodbového typu. Bohatosť stredovekých prvkov a vysoká umelecko-historická a architektonická hodnota zachovaná v pôvodnom materiály (aj napriek niekoľkým prestavbám) je prezentovaná kamennými portálmi ( lomené, sedlové) v suteréne a v prízemí, kamennými okennými šambránami, klenbami (aj z ďalších vývojových fáz), kovovými kovanými dverami s prútmi, kamennou dlažbou so zabudovaným mlynským kolesom v sieni prízemia, drevenými dverami s oplechovaním, kvádrovanou výzdobou fasád linkovaním. Smerom na východ sa k domu funkčne pripája meštiansky dom – oddelený dvorom ( Štefánikovo nám. č. 5/9). Domy sú medzi sebou prepojené aj dispozične cez pivnicu. Gotický dom z konca 15. storočia je prízemný. V interiéri sú zachované gotické a neskorobarokové portále, renesančný vyrezávaný trámový strop, na fasáde gotické pravouhlé kamenné šambrány s krížom a dvojitým krížom.

zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
18 fotek, 16.9.2016, 50 zobrazení, 73 komentářů | architektura, dokumenty, města, ostatní
Nová radnice,
(Štefánikovo nám. č. 1/1). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sieňového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. V polovici 18. storočia objekt dostavali. Zo vstupnej siene v prízemí sa cez barokové schodisko s plytkými stupňami dostaneme na poschodie. Na poschodí je do námestia orientovaná miestnosť radnej siene s keramickou pecou, na čelnej a zadnej strane siene sú veľké obrazy od akademického maliara Gejzu Angyala. Zo siene je výstup na balkón s kovovým zábradlím, v strede zábradlia s postavou Justície.

zdroj. http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
34 fotek, 16.9.2016, 84 zobrazení, 100 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Kremnica je město v Banskobystrickém kraji s bohatou hornickou a mincířskou tradicí.
Předpokládá se, že zlato a stříbro se v Kremnici a jejím okolí těžily již od 10. století, skutečný rozmach těžby však nastal až začátkem 14. století. 17. listopadu 1328 udělil uherský král Karel I. Robert osadě Cremnychbana privilegia svobodného královského báňského a mincovního města. Zároveň zde založil mincovnu, kde se razily zlaté mince. V kremnické mincovně se také razily všechny československé a slovenské mince.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kremnica

http://www.kremnica.sk/pamiatky/#Banicke_domy
82 fotek, 15.9.2016, 65 zobrazení, 68 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
Chyžné je obec na Slovensku v okrese Revúca. Najhodnotnejšou pamiatkou je opevnený ranogotický Kostol Zvestovania Panne Márii z 2. polovice 13. storočia, vyzdobený vzácnymi freskami z konca 14. storočia. V interiéri sa nachádza aj neskorogotický oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pri kostole stojí drevená zvonica z 18. storočia.
Jeden z najpôvabnejších stredovekých kostolíkov v Gemeri sa zachoval v malej obci Chyžné neďaleko Jelšavy. Už z diaľky upúta jeho vysoký východný murovaný štít a masívny ohradný múr so zastrešenými bránkami obklopujúci areál kostola s cintorínom. Kostol bol postavený v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďový so štvorcovým presbytériom a pristavanou sakristiou. Neskôr do areálu pribudla osobitne stojaca zvonica, drevená ľudová zrubová stavba z 18. storočia a do kamennej ohrady bola vstavaná prízemná budova bývalej cirkevnej školy. Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď má rovný maľovaný strop. Obvodové steny a klenba presbytéria vrátane vnútornej steny a špalety víťazného oblúka sú na celej ploche pokryté nástennou maľbou datovanou do 70. – 80. rokov 14. stor. Maľby naposledy reštauroval v r. 1939 P. J. Kern a sú v pomerne dobrom stave. Na čestnom mieste východnej steny, nad úzkym lomeným gotickým okienkom, je v súlade s patrocíniom kostola zobrazené Zvestovanie Panne Márii. Hornú časť severnej steny vypĺňa výjav Narodenia Krista. Oproti na južnej stene sa odohráva Klaňanie troch kráľov. Pod týmito hlavnými výjavmi mariánskeho cyklu je rad stojacich postáv dvanástich apoštolov s knihami v rukách. Živo gestikulujúce postavy sú zoradené v troch štvorčlenných skupinách, tvárou obrátené k sebe. S atribútmi sú zobrazení len Peter, Pavol a Bartolomej na východnej stene. Vedľa nich, podľa nápisu pri hlave, je Tomáš, mladík bez brady na južnej stene je Ján. V ostení východného okienka sú namaľované postavy svätíc Heleny a Barbory, južné okno bolo neskôr rozšrené západným smerom, preto sa len na jeho ľavom ostení zachovala maľba s postavou sv. Kataríny. Nad ranogotickým kamenným portálom na severnej stene vedúcim do sakristie je v štvorcovom orámovaní obraz Krista Trpiteľa (Imago Pietatis) pokrytého ranami, vztýčeného v sarkofágu s rukami prekríženými na hrudi. Pod východným okienkom je namaľovaný konsekračný kríž v kruhu ako pamiatka na vysvätenie kostola. Dolný, soklový pás steny presbytéria vypĺňa maľovaný iluzívny záves – lambrekýn s hustým riasením a štvorčekovaným vzorom..
Štyri výseky krížovej klenby presbytéria sú vyzdobené maľbami postáv cirkevných otcov s knihami (sv. Ambróz biskup, sv. Gregor pápež, sv. Hieronym v kardinálskom klobúku a sv. Augustín biskup), symbolmi evanjelistov s nápisovými páskami, pričom obrazy leva a býka sú umiestnené v kvadrilóboch, anjela a orla voľne na ploche klenby. Kompozíciu doplňujú štyri postavy anjelov v rôznofarebných rúchach smerujúce do centra kompozície - priesečníka klenbových rebier. Anjeli s doširoka rozpaženými rukami ukazujú smerom k cirkevným otcom i k symbolom evanjelistov. Výzdoba klenby je doplnená náročnou dekoráciou v podobe ornamentálnych lemov s rozvilinami a hlavičkami mladíkov (anjelov?), ktorá pokrýva aj samotné rebrá klenby.
Reprezentatívnu dekoratívnosť a pestrú koloratúru výzdoby klenby dopĺňa mimoriadne pôvabné zobrazenie podobenstva o desiatich pannách namaľované na východnej stene víťazného oblúka. Zástup piatich múdrych a piatich pochabých panien s lampami v rukách smeruje z dvoch strán k vrcholu oblúka, kde je zobrazený žehnajúci Kristus v žiarivej mandorle (Maiestas Domini). Panny sú oblečené podľa dobovej módy v gotických splývavých šatách s opaskami a gombíkmi. V krivkách ich postáv a v gestách je zvýraznená jemná elegancia vlastná vrcholnej gotike. Zo všetkých zobrazení tejto témy v gemerských kostoloch je chyžnianska maľba najpôvabnejšia a rozmerovo najväčšia. Výmaľba víťazného oblúka je doplnená v špalete tradičným pásom kvadrilóbov s piatimi polpostavami prorokov. Na stenách lode sa maľby nezachovali. Súčasťou interiéru kostola je vzácny neskorogotický krídlový oltár z roku 1508 s ústredným súsoším Zvestovania Panne Márii a s maľovanými dvojstrannými krídlami, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče, pričom sochy anjela a Márie sú bepochyby dielom samotného Majstra Pavla. Oltárne maľby sa tematicky pridržiavajú mariánskemu zasväteniu kostola. Na otvorených krídlach sú to výjavy: Navštívenie, Narodenie, Poklona troch kráľov a postava sv. Juraja ako rytiera na koni víťaziaceho nad drakom – zaiste odkaz na mecénov kostola i oltára – Bebekovcov, ktorých rodový kostol v Plešivci je zasvätený sv. Jurajovi. Na pašiovej strane oltára (pri zatvorených krídlach) sú živými farbami zobrazené kľúčové výjavy utrpenia Panny Márie: Ukrižovanie (Kalvária) a Snímanie z kríža. V predele je oslavné Korunovanie Panny Márie sprevádzané z dvoch strán postavami dvoch svätých uhorských kráľov: Štefana a Ladislava.

zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Chy%C5%BEn%C3%A9

http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/stredoveky-gemer/
70 fotek, 14.9.2016, 73 zobrazení, 92 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
Ochtiná (nem. Achten, maď. Martonháza, Ochtina) je obec na Slovensku v okrese Rožňava. V obci stojí románsko-gotický kostolík z 13. storočia s hodnotnými freskami zo 14. storočia.
Neďaleko obce sa nachádza Ochtinská aragonitová jaskyňa, zaradená v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Ochtinský kostol s pôvodným patrocíniom sv. Mikuláša patrí medzi najstaršie a najzaujímavejšie dominanty gemerského vidieka. Názov obce odvodený s veľkou pravdepodobnosťou od staronemeckého výrazu pre číslovku osem: „ocht“ je dôkazom osídlenia tejto lokality nemeckými „hosťami“ v 2. polovici 13. storočia. Podľa historických prameňov pôvodných osem nemeckých rodín tu založilo prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa v blízkom vrchu Hrádok. Dispozícia kostola a jeho veža s dvomi radmi združených románskych okien však poukazujú na staršie sídlisko, ktoré mohlo byť zničené počas tatárskeho vpádu, lebo v listine Bélu IV. z roku 1243, ktorou daruje za verné služby Detrikovi a Filipovi Bebekovcom veľkú časť územia v údolí rieky Slanej, sa nespomína. V roku 1318 sa Ochtiná už spomína ako majetok štítnickej vetvy Bebekovcov, ktorí zaiste podporili aj výstavbu tunajšieho kostola a neskôr aj jeho výmaľbu. Gotický kostol postavený na mieste zničenej románskej stavby, z ktorej sa zachovala len veža, bol jednoloďový, s polygonálne zakončeným presbytériom so sakristiou na severnej strane. Okolo polovice 14. stor. bol vymaľovaný figurálnymi nástennými maľbami freskovou technikou. Začiatkom 16. storočia bol pomerne malý priestor kostola rozšírený o severnú bočnú loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. V prvej tretine 17. stor., kedy bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých nástenných malieb a v priebehu 18. stor. k novému zastropeniu lode pruskými klenbami. V roku 1894 objavil maľby v presbytériu István Groh, ktorý ich v rokoch 1901 - 1907 odkryl a reštauroval. V roku 1976 boli vo vrchole víťazného oblúka zo strany lode v rozsahu sond odkryté maľby s hlavami bradatých svätcov a anjelov z výjavu Posledného súdu (J. Josefík, M. Togner, L. Székely). Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne sú zachované v povalovom priestore v pokračovaní steny víťazného oblúka zo strany lode. Na severnej stene hlavnej lode, ktorá bola otvorená dvomi širokými arkádami do pristavanej bočnej lode, sa nástenné maľby nezachovali, oproti na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov mladšej renesančnej ornamentiky, pod ktorou možno predpokladať súvislejšiu vrstvu starších malieb.Maľby v presbytériu zobrazujúce christologický cyklus, sú rozdelené do troch pásov nad sebou. Na severnej stene pod klenbou začína mariánska časť cyklu úvodným výjavom Zvestovanie Panne Márii, pokračuje Návštevou Márie u Alžbety a Narodením Krista umiestneným nad výjavom Poslednej večere (rovnako ako v prípade Koceľoviec kvôli symbolike božieho vtelenia). Príchod a poklona troch kráľov sú umiestnené do dvoch výsekov klenby záveru presbytéria. Nasleduje Obetovanie v chráme, Dvanásťročný Ježiš v chráme a slávnostné Korunovanie Panny Márie s dvojicou anjelov v krásnych dlhých rúchach hrajúcich na hudobné nástroje.
Pašiová časť cyklu začína na severnej stene presbytéria v strednom páse monumentálnou kompozíciou s množstvom postáv Príchod Ježiša do Jeruzalema. Nasledujúca Posledná večera, jedna z najpôsobivejších ochtinských fresiek, zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj určitou intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade. Na stenách polygónu presbytéria je zobrazená skupina farizejov, Petrova obrana a Judášov bozk. Do ostenia východného okna umiestnil maliar sprievodný výjav Peter zapiera Krista s postavou slúžky, ukazujúcej prstom na Petra. Na južnej stene v strednom páse nasledujú dobre zachované výjavy Kristus pred Herodesom, Kristus pred Kaifášom a pri víťaznom oblúku pravdepodobne Pilátovo umývanie rúk výrazne poškodené sekundárne vysekaným oknom. Cyklus pokračuje na severnej stene presbytéria v dolnom páse výjavmi Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a vrcholí monumentálnou scénou Kalvárie s tromi krížmi a so skupinou troch Márií a sv. Jánom pod Ukrižovaným Ježišom. V ľavom hornom rohu výjavu je zaujímavý detail: anjel zostupujúci z nebies vyťahuje z úst jedného z ukrižovaných lotrov dušu v podobe nahého človiečika. Rímskych vojakov pod krížom maliar zobrazil v stredovekom brnení s kopijami a štítom označeným hlavou draka (symbol nepriateľa kresťanstva). Na záverovej stene polygónu presbytéria je pôsobivá kompozícia Snímanie z kríža, pod východným oknom symbolický Kristus Trpiteľ (Imago Pietatis), nasleduje Pieta alebo Oplakávanie Krista, pod južným oknom postavy dvoch svätých biskupov, Ukladanie do hrobu a Zmŕtvychvstanie Krista so spiacimi rímskymi vojakmi, ktorí majú na sebe stredoveké šupinkové brnenie. Postava Krista v záverečnom monumentálnom výjave Kristus s krížom v predpeklí pred tlamou Leviatana, odkiaľ vyslobodzuje zástup hriešnikov, je z väčšej časti zničená sekundárne vysekaným oknom. V špaletách okien sú ešte postavy apoštolov a svätcov, v záklenku južného okna anjel s dvomi korunami v rukách symbolizujúci dvoch kráľov nebies: Krista a Pannu Máriu. V záklenku rozetového okna záveru presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Najsvätejšej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme len z kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Na ľavej strane víťazného oblúka zo strany presbytéria maliar zopakoval postavy rímskych vojakov, na pravej strane postavy apoštolov a troch Márií z výjavu Ukrižovania.
Dolný pás výzdoby presbytéria tvorí iluzívny sokel s kazetami s diamantovým vzorom symbolizujúcim múry nebeského Jeruzalema. Na klenbe sú fragmentárne zachované symboly štyroch evanjelistov, postavy cirkevných otcov a anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. V špalete víťazného oblúka sú namaľované polpostavy prorokov s nápisovými páskami v kvadrilóboch, na víťaznom oblúku zo strany lode monumentálne poňatý Posledný súd s vrcholovou postavou Krista Pantokratora v dúhovej mandorle, v strednom páse na obidvoch stranách trúbiaci anjeli nad zástupmi hriešnikov, v spodnom páse na ľavej strane mŕtvi vstávajú z otvorených hrobov, maľba na pravej strane bola zničená osadením barokovej kazateľnice.
Autora ochtinských malieb môžeme stotožniť s maliarom, ktorý vymaľoval aj koceľovské presbytérium. V Ochtinej však upustil od prísnej lineárnosti a výrazných kontúr a v zobrazení jednotlivých postáv uplatňuje vo veľkej miere modeláciu tvarov tónovou maľbou. Postavy sú živšie, gestá výraznejšie a záhyby odevov mäkšie ako je to v prípade koceľovských malieb.
Kvalitu maliara ochtinských malieb počas výskumu v 1976 - 1977 zhodnotili prof. Milan Togner a akad. mal. Jiří Josefík, ktorí mu prisúdili prívlastok Majster ochtinského presbytéria. Svojím vysoko profesionálnym výtvarným prejavom, naratívnosťou a monumentalitou patria práce tohto maliara v Ochtinej a v blízkych Koceľovciach k maliarsky i umelecky najvyzretejšiemu smeru gemerskej nástennej maľby.

zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ochtin%C3%A1

http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/stredoveky-gemer/
78 fotek, 14.9.2016, 52 zobrazení, 46 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
Koceľovce sú obec na Slovensku v okrese Rožňava. Najvýznamnejšou pamiatkou nadregionálneho významu je gotický kostol evanjelickej cirkvi a. v. z prvej štvrtiny 14. storočia, v ktorého svätyni sa zachovali hodnotné fresky z obdobia rokov 1360 – 1380.
Pôvodne sv. Bartolomeja, dnes chrám Evanjelickej cirkvi Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 14. storočia, medzi odborníkmi však nepanuje zhoda, akú mal podobu. Išlo zrejme o jednolodie s polygonálnym presbytériom, ktoré v druhej polovici 14. storočia zvýšili na súčasnú úroveň a novo zaklenuli. Podľa iných názorov mohlo ísť o jednoloďovú stavbu s vežou a kvadratickým presbytériom, ktoré po niekoľkých desaťročiach nahradili súčasnou svätyňou. Ďalšia hypotéza hovorí o malej kaplnke s polygonálnym zakončením, ktorú mali po nejakom čase zvýšiť a pristavať k nej pozdĺžnu loď, severnú sakristiu a západnú vežu. Interiér kostolíka bol bohato vyzdobený hodnotnými freskami niekedy v rokoch 1360 - 1380.
V období reformácie prevzali objekt protestanti, ktorí dali maľby v roku 1736 zabieliť. V lodi taktiež postavili západnú murovanú emporu, ktorú dopĺňa drevená tribúna pri severnej stene.
Poslednou významnou prestavbou prešiel kostolík v roku 1819, kedy plochý strop lode nahradili dvoma poľami pruskej klenby a pred južný vstup pristavali murovanú predsieň. Úpravy sa dotkli aj južnej strany lode, kde boli prerazené nové väčšie okná.
V roku 1894 - 95 boli fresky v presbytériu odkryté Istvánom Grohom, ktorý ich následne aj reštauroval. Zastrešenie veže dostalo svoj jedinečný vzhľad na začiatku 20. storočia.
V roku 1976 sa tu uskutočnil ďalší prieskum, v rámci ktorého boli odkryté časti maliarskej výzdoby v lodi.
Dominantou starej baníckej obce so zaujímavou vretenovitou zástavbou je evanjelický kostol umiestnený na miernom návrší horného konca. Areál kostola vysadený lipami a ovocnými stromami a obohnaný kruhovou murovanou ohradou, ktorá pôvodne zaiste plnila úlohu obrannej fortifikácie, tvorí pokojnú oázu v obci značne exploatovanej poľnohospodárskou výrobou. Koceľovský kostol je skoro intaktne zachovaná orientovaná gotická stavba z prvej polovice 14. storočia. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej s vysokou vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá na vyšších poschodiach prechádza do oktogónu, je zakrytý vysokou sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Zastrešenie veže atypickou plechovou secesnou prilbou pochádza zo začiatku 20. storočia. Loď je zaklenutá klasicistickými tereziánskymi klenbami namiesto pôvodného trámového stropu, na ktoré štýlovo nadväzuje rovnako podklenutá murovaná empora. Polygonálne presbytérium bolo v priebehu poslednej tretiny 14. storočia nadstavané a zaklenuté krížovou rebrovou klenbou (zo staršieho zaklenutia zostali v murive kužeľovité konzoly pôvodných rebier). Slohovú čistotu kostola dokladajú vysoké lomené okná členené profilovanými prútmi a kružbami a sústava oporných pilierov apsidy. Súčasný južný vchod do kostola otvorený počas obnovy v 2. pol. 18. stor. je uzavretý gotickými dverami s dekoratívnym kovaním, ktoré sem boli prenesené z pôvodného vstupného portálu vo veži. Ďalšie gotické dvere s bohatou kovanou výzdobou má lomený vstupný portál sakristie. Loď kostola je oddelená od presbytéria mohutným lomeným triumfálnym oblúkom, za ktorým sa otvára veľkolepá galéria nástenných malieb s výjavmi christologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Sondy na stenách lode tiež preukázali doposiaľ neodkrytú stredovekú výmaľbu.
Koceľovské maľby datované rokmi 1360-70 (M. Togner) predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou. Ikonografický program christologického cyklu je rozvrhnutý zhora nadol a začína výjavom Zvestovanie Panne Márii vo vrchole vnútornej strany víťazného oblúka. Vo výsekoch klenby severnej steny sú vedľa seba výjavy Narodenia Krista a Návšteva Márie u Alžbety umiestnené v opačnom poradí, aby bolo dodržané umiestnenie Narodenia a Poslednej večere nad sebou kvôli spoločnej symbolike božského vtelenia (pri Narodení v Márii a pri poslednej večeri v chlebe a víne). Do severovýchodného a východného výseku klenby bola namaľovaná Poklona troch kráľov, ďalej vpravo je pomerne ťažko čitateľný výjav Obetovanie v chráme a Dvanásťročný Ježiš v chráme. Posledným výjavom pod klenbou je Korunovanie Panny Márie, ktoré završuje mariánsku časť christologického cyklu. Ten pokračuje veľkonočným alebo pašiovým cyklom ešte na tejto strane v strednom páse monumentálnou scénou s množstvom postáv Príchod Ježiša do Jeruzalema. Nasledujúci výjav Poslednej večere vzhľadom k jeho rozmerom sa dostal na náprotivnú severnú stenu do stredného pásu. V ďalšom poli vpravo už vidíme kľačiaceho Ježiša pri Modlitbe v Getsemanskej záhrade, nasledujúci obraz Judášovej zrady (Judášov bozk) spolu so skupinou farizejov a vojakov však musíme hľadať až na východnej stene presbytéria po stranách a v ostení okna, lebo severovýchodnú stenu bez okna si maliar ponechal pre kľúčový výjav Ukrižovania. Ďalej doprava po stranách a v ostení juhovýchodného okna pokračuje cyklus postavou Petra s mečom (Petrova obrana) a výjavom so slúžkou Peter zapiera Krista. Na južnej stene po stranách a v ostení okna sú scény z vypočúvania Krista: Kristus pred Herodesom a Kaifášom. Tu sa opäť musíme vrátiť k severnej stene presbytéria, kde nasledujú v spodnom páse tri monumentálne výjavy Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a Nesenie kríža s radom postáv vysmievajúcich sa Ježišovi a vedúcich dvoch spútaných lotrov. Nasledujúca veľkolepá scéna Kalvárie (Ukrižovania) s tromi krížmi, uprostred s ukrižovaným Ježišom zobrazeným v momente, keď rímsky vojak osvedčuje jeho skon pichnutím kopijou do pravého boku, je najpôsobivejšou kompozíciou spomedzi koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska vôbec. Vyžaruje z nej sila tragédie a veľkosť utrpenia zvýraznená ešte gestami žien (troch Márií a Salóme) a sv. Jána pod krížom, ktoré vo svojej dobe museli zákonite vyvolať u veriacich silné emócie (najmä ak si predstavíme presbytérium bez súčasného oltára, ktorý sčasti zakrýva fresku). Maliar tu zobrazil aj utrpenie dvoch lotrov, ktorí síce nie sú na kríž pribití, iba vyviazaní, ale majú dolámané končatiny pre urýchlenie ich skonu. Podobne ako v Ochtinej, aj tu sa stretávame so zaujímavým detailom vzatia duše jedného z lotrov v podobe drobnej nahej postavičky anjelom do neba. V tejto maľbe zaujme aj postava rímskeho vojaka na pravej strane kompozície opierajúceho sa o štít s namaľovanou hlavou draka: odvekým symbolom nepriateľa kresťanstva a atribútom sv. Juraja, ktorý nad ním zvíťazil (tento atribút je možné spájať s objednávkou výmaľby kostola Csetnekyovcami, majiteľmi Koceľoviec, ktorých rodový kostol v Plešivci bol zasvätený sv. Jurajovi).
Rovnako silný účinok majú dve nasledujúce kompozície na južnej stene presbytéria: Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Dramatické gestá rúk a trúchliace tváre zobrazených postáv dostatočne výrazne demonštrujú veľkosť Ježišovho utrpenia a smrti. Stredoveký maliar do výjavu Snímania z kríža tajuplne zakomponoval aj symboliku božskej podstaty Krista („Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec,...“atd., Zjavenie sv.Jána,l.k.,v.8.) ktorú dešifrovala významná maďarská medievalistka Mária Prokopp v podobe gréckych písmen alfa (v pravom oku Ježiša) a omega (v spojených krivkách nosov Ježiša a Márie tesne sa dotýkajúcich tvárami). Christologický cyklus bol zaiste zavŕšený výjavom Vzkriesenia, ktorý mohol byť umiestnený už v lodi (možno na pravej strane víťazného oblúka); v presbytériu sa nenachádza. V dolnej časti okolo celého obvodu presbytéria prebieha soklový ornamentálny pás s kazetovým motívom a iluzívnym diamantovým vzorom symbolizujúcim drahé kamene, ktoré tvoria základy múrov „Nebeského Jeruzalema“.
V dolnom páse na stenách polygónu a v osteniach okien presbytéria sú namaľované ešte postavy dvanástich apoštolov. Na vnútornej stene víťazného oblúka v pretiahnutých kvadrilóboch sú polpostavy prorokov (Dávid, Šalamún, Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel), pod nimi na južnej strane je sv. Katarína s kolesom ako nástrojom svojho umučenia, na severnej strane prvomučeník sv. Štefan. Dve postavy kľačiacich prorokov s rozvinutými textovými páskami vypĺňajú ešte bočné steny víťazného oblúka zo strany presbytéria.
V jednotlivých poliach krížovej klenby presbytéria sú namaľované postavy cirkevných otcov sediacich za pulpitmi doplnené atribútmi štyroch evanjelistov, oslavnými textovými páskami a postavami anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. Na svorníku klenby je namaľovaná Kristova tvár na spôsob byzantského mandolionu. Pomaľovaný je aj celý povrch klenbových rebier jednotným ornamentom v tvare zalamovanej pásky.
Koceľovské nástenné maľby charakterizuje výrazná lineárnosť, ktorá im dodáva punc ilustratívnosti a zrozumiteľnosti pre prijímateľa. Bravúrna kresba a živé gestá postáv - aktérov
jednotlivých výjavov výrazne napomáhajú vyjadriť ich emócie, spoluúčasť na zobrazených udalostiach, dramatickosť a tragiku dejovej osnovy príbehu utrpenia a Kristovej obety, čo bolo napokon aj ich prvoradou úlohou.

zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Koce%C4%BEovce

http://www.apsida.sk/c/5081/kocelovce

http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/stredoveky-gemer/
123 fotek a 1 video, září 2016, 47 zobrazení, 77 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
Evangelický kostel ve Štítniku v okrese Rožňava je gotický kostel, který byl vyhlášen národní kulturní památkou Slovenské republiky 24. dubna 1970. Jde o původně trojlodní baziliku ze 14. a 15. století s krásnými hvězdicovými a síťovými klenbami. Kostel má mohutnou věž a tvoří tak výraznou dominantu celé štítnické doliny.
První písemná zmínka o kostele pochází z roku 1355, kdy jsou uváděni jak farář tak i fara. Původně katolický kostel zasvěcený Panně Marii, slouží od období reformace v polovině 16. století evangelické církvi.
Současnou podobu kostel dostal po několika stavebních úpravách. Nejstarší částí kostela je sakristie, na jejímž místě stál první původní jednolodní kostel, pravděpodobně z 13. století. Chrám je trojlodní - nejvyšší část kostela je sakristie z 2. třetiny 14. století. Při pokračování stavby v roce 1460 byla prodloužena jižní a hlavní loď, které byly zakončeny polygonálními uzávěry. Severní loď už nebyla nikdy během dalších přestaveb dokončena. Středověká stavba evangelického kostela je v současnosti pozoruhodná zejména pozdně gotickou architekturou. Největším zásahem do stavby je mohutná věž, postavená na západní straně kostela a zaklenutá v přízemí pozdněgotickou rotující klenbou s protínajícími se žebry. V roce 1740 byla věž ještě zvýšena dřevěnou nadstavbou a typicky barokně tvarovanou dřevěnou střechou. Začátkem 16. století vznikl malý kamenný varhanový chór se starými pozdněgotickými varhany, vloženými do renesanční skříně. Chór spolu s varhany patří mezi nejzajímavější památky tohoto druhu.
Na stěnách je více než 200 m2 nástěnných (secco i fresco) maleb, které znázorňují různé, převážně náboženské náměty. Jsou zachovány místy ve dvou a výjimečně až ve třech vrstvách. Nejstarší malby, které pocházejí z poslední třetiny 14. století, jsou vytvořeny podle italských předloh. Mladší, z poslední třetiny 15. a začátku 16. století, vznikly pod vlivem německo-českého malířství a představují různé v té době oblíbené náboženské cykly, postavy apoštolů, světců, ale nacházejí se zde i malby znázorňující pracovní úkony a tehdejší pracovní nástroje. Evangelíci, jimž kostel sloužil od poloviny 16. století, nástěnné malby zabílili. Opětovně je odkryli až v letech 1908–1909 Štefan Groh a Kornel Divald. V kostele se nachází i 14 renesančně-barokní a raně barokních dřevěných epitafů - mortuarií, mnoho děl a výrobků uměleckých řemesel, například sbírka výšivek a kalichů, gotická bronzová křtitelnice z roku 1454, z dílny mistra Jána ze Spišské Soboty.
dvoje varhany: malé, nejstarší varhany na Slovensku, jsou z roku 1492, jsou vloženy do renesanční skříně, velké varhany pocházejí z roku 1723. Starší šestiregistrový pozitiv patří k nejstarším na Slovensku, je umístěn na chóru. Dolní varhany byly zhotoveny jako dvojmanuálové s mechanickým ovládáním, ale začátkem 21. století byl do původní barokní skříně zabudován pneumatický dvojmanuál z budapeštské dílny firmy Rieger-Klos.
renesančně-barokní hlavní oltář z roku 1636, je typem saských dvojkřídlých oltářů s obrazem narození Ježíše Krista, což je pro protestantské kostely dost netypický výjev, na křídlech zvěstování a klanění se Tří králů, jakož i bičování a ukřižování. V nástavci je obraz vzkříšení a nanebevstoupení i sv. Trojice. Na předělu je poslední večeře. Všechny malby se připisují holandskému mistru Hansi von Aachen. Oltář byl darem Gabriela Bakoše a jeho manželky Márie Bornemiszy
raně barokní kazatelna z roku 1693, se čtyřmi plastikami evangelistů a ve středu je Spasitel světa (Salvator mundi). Na parapetu schodiště jsou dva obrazy: Nanebevstoupení a Getsemanská zahrada.
lavice ze 16. - 18. století, byly určeny jednotlivým skupinám lidí podle významu a byly často označovány symboly, například cechů. Lavice v prebysteriu byly určeny městské radě a pocházejí z roku 1510. Pro šlechtičny byly určeny dvě uzavřené barokní skříňové lavice, částečně zahalené mřížovanými okny, aby dámy nepoutaly přílišnou pozornost; ty jsou z 18. století a patřili rodu Sontagů. Většina lavic pochází ze 17. až počátku 18. století. Před vstupem na kazatelnu je umístěna bohatě zdobená lavice bývalých evangelických biskupů, kteří sídlili ve Štítniku více než 60 let. náhrobní kamenné desky; nejzajímavější z nich jsou Štefana Csetnekyho, posledního z rodu Bebekovců z roku 1594, a Kláry Bebekové z červeného leštěného mramoru, okolo nich je sedm náhrobních kamenů patřících významným štítnickým rodinám, pochovaným v kryptě pod oltářem.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Evangelick%C3%BD_kostel_(%C5%A0t%C3%ADtnik)

http://www.apsida.sk/c/5679/stitnik

http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/stredoveky-gemer/
37 fotek, 14.9.2016, 58 zobrazení, 72 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
Štítnik je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Žije zde necelých 1 500 obyvatel.
Leží asi 14 kilometrů od okresního města Rožňava v nadmořské výšce 284 m n. m. Obcí protéká stejnojmenná říčka.
První písemná zmínka o obci pochází z roku 1243 v listině krále Bély IV. Historické podklady dokládají dřívější vznik osídlení a počátky sahají až do staršího středověku - ve 12. století patřil Štítnik královským zbrojnošům, kteří vlastnili Gemerský hrad. V uváděné donační listině se jako vůbec první v Uhrách uvádí Ditrichův hamr na železo.
Název obce (Chytnek, Chetnug, Chetnek, Citnik, Czethnek, Schitnek, Schitnik) je odvozen buď z jména výrobce štítů, nebo souvisí s označením uhlířských milířů (sczyty). To potvrdzuje skutečnost, že se místní obyvatelé od začátku věnovali těžbě nerostů, zvláště železné rudy, kterou i zpracovávali, ale i mědi, přičemž narazili i na ložiska zlata. Historické dokumenty a okolnosti řadí Štítnik mezi první místa, kde se začala zpracovávat železná ruda a rozvíjelo se hutnictví na Slovensku, ale i v bývalém Uhersku.
Šebekovská kurie, postavená v rokokovém stylu, vedle ní stojí rodný dům Viktora Madarase, kaštel postavený v barokním slohu. Katolický kostel, který dala postavit Marie Terezie v roce 1749 v barokním slohu, měštanská škola, postavená Čechy po 1. světové válce, měla pouze 3 třídy.
Gotický evangelický kostel, postavený přibližně ve 14. století jako trojlodní bazilika, s nejstaršími varhany na Slovensku z roku 1492. V chrámu dominuje renesančně-barokní oltář z roku 1636 s obrazem narození Ježíše Krista, což je dost netypický výjev pro protestantské kostely. Na stěnách se zachovalo mnoho unikátních gotických fresek, z nichž nejstarší jsou z konce 14. století. Jde o vůbec nejrozsáhlejší soubor středověké nástěnné malby na Slovensku. Uvnitř kostela se nacházejí hrobky Csetnekyho a jeho manželky Kláry Bebekové. Kostel je zajímavý i množstvím epitafů, zavěšených na stěnách, celkově je jich 14, což je nejvíc na Slovensku.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0t%C3%ADtnik
14 fotek, 14.9.2016, 85 zobrazení, 37 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, krajina, ostatní
Kaštel Betliar je nejnavštěvovanějším kaštelem jihovýchodního Slovenska. Nachází se 3 km severně od Rožňavy v obci Betliar.
Kaštel pochází z počátku 18. století a byl postaven na místě bývalé renesančního kaštelu Bebeků. Dal ho postavit Štefan Andráši jako opevněný patrový kaštel se čtyřmi nárožními věžemi. Také další přestavby v letech 1792-1795 a 1880-1886 se váží k rodu Andrášiů, který kromě kaštelu vlastnil také hrad Krásna Hôrka a majetky a doly v okolí Rožňavy. Po klasicistní přestavbě a rozšíření jižní části a průčelí, následovala rozsáhlejší pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého patra, která dala kaštalu podobu francouzské myslivecké stavby.
Park zpestřují nejen jezírka, ale také menší zahradní stavby (pavilony, groty, vodomety). Má vzácné exotické stromy a zbytky prastarého tisového lesa.
Koncem 18. století začali Andrášiové budovat přírodní park. Později ho rozšiřovali a doplňovali dalšími dendrologickými vzácnostmi. V současnosti má park rozlohu 80 ha. Komplex areálu kaštela v Betliaru byl v roce 1985 vyhlášen vládou Slovenské republiky za národní kulturní památku jako vzácné kulturně-historické dědictví několika století. V areálu se také nachází Hermova studna z poloviny 19. století.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Betliar_(ka%C5%A1tel)
8 fotek, 14.9.2016, 63 zobrazení, 46 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, města, ostatní
Rožňava je město na východním Slovensku v Košickém kraji. V roce 2014 zde žilo přes 19 450 obyvatel, leží v nadmořské výšce 313 metrů.
Město vzniklo jako hornické sídliště, první zmínka o městě je z roku 1291, první městské výsady získány r. 1340.

zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ro%C5%BE%C5%88ava#Pam.C3.A1tky
66 fotek, 13.9.2016, 108 zobrazení, 135 komentářů | architektura, cestování, dokumenty, ostatní
rímskokatolícký kostol sv. Mikuláša v Porube,
Výstavbu tohto historického objektu môžeme zaradiť niekde na koniec 13. storočia. Ako jednoloďovú stavbu , ktorej hlavná loď s plochým dreveným stropom je oddelený od svätyne a apsidy víťazným oblúkom. Vo veži kostola a na východnej strane presbytéria sa zachovali gotické okná. V rámci obnovy kostola na začiatku 15. storočia bola na jeho interiérových stenách prevedená výmaľba. Dominantným výjavom vo svätyni je Kristus v mandorle s evanjelistami. Po stenách sú postavy apoštolov v arkádach Jeruzalemu. Nechýba tu samozrejme ani postava patróna kostola sv. Mikuláš. Na lomenom oblúku oddeľujúcom svätyňu od lode je vyobrazených desať panien – päť rozumných a päť nerozumných. Ďalej tu na stenách môžeme nájsť fresky znázorňujúce archanjela Michala odetého do dlhého bieleho kňazského rúcha. V rukách drží meč a váhy s dušou zosnulej ženy. Za anjelom stojí sv. Alžbeta Turínska, kráľovná Uhorska, ktorá podporovala baníctvo. Drevený strop lode je vymaľovaný asi v polovici 17. storočia motívom kvetov v strede s postavami evanjelistov a Salvator Mundi.
Porubský kostol je jedným z najstarších na hornej Nitre. Písomné dokumenty o ňom pochádzajú ešte z dôb posledných Arpádovcov. Prvá zmienka o kostole bola v Gelatovskej šoltéskej listine.
Pohľad na kostol zvonku pripomína malú pevnosť s ochrannými múrmi. Vedľa jarku smerom ku bráne v ochrannom múre vedie chodník, ktorý sa dodnes volá Trlica. Hovorí sa, že meno dostal podľa akejsi klady, umiestnenej pred bránou kostola, do ktorej zatvárali ženy za klebety. Okolo kostola je starý cintorín a majestátne lipy, ktoré boli v roku 1975 vyhlásené za chránený prírodný výtvor.
Kostol má románsky ráz, ale interiér nesie prvky gotiky aj renesancie. Gotiku doteraz reprezentuje základná jednoduchá dispozícia priestoru - jednoloďová stavba, v ktorej je hlavný priestor s plochým stropom oddelený od apsidy víťazným lomeným oblúkom. Svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Fasáda kostola je hladká na východnej strane presbytéria je zachované gotické okno s kamennou trojlistou kružbou.
Vo veži sú vymurované štyri gotické obloky. Ich zvláštnosťou je, že každé z týchto okienok má iný tvar. Veľká oprava veže bola prevedená v rokoch 1968 - 1969, pri ktorej bol eternit vymenený za šindle.
Najväčšou vzácnosťou sú fresky z prvej polovice 14.storočia, ktorými sú pokryté všetky steny kostola. Starostlivosťou národovca - farára Jozefa Kačku bol k týmto freskám v roku 1901 vyslaný Štefan Groh, profesor Krajinskej priemyselno-umeleckej školy, ktorému sa podarilo odkryť a konzervovať pôvodné fresky. Podľa neho pochádzajú z roku 1332.
Dominujúcim prvkom svätyne je postava Krista - sudcu so štyrmi evanjelistami a štyria svätí otcovia - sv. Augustín, sv. Basilej, sv. Rehor a sv. Ambróž. Na prednej stene je freska znázorňujúca Zvestovanie. Po obvode presbytéria sa vinie súvislý pás trojlistovej arkády na tenkých stĺpikoch, nad ktorou stojí dvanásť apoštolov. Na južnej stene pri triumfálnom oblúku sa k nim pripája sv. Mikuláš.
Na lomenom oblúku oddeľujúcom svätyňu od lode je vyobrazených desať panien - päť rozumných a päť nerozumných.
Zaujímavá je freska, ktorá má názov Váženie duší a nachádza sa vpravo z pohľadu vstupu do svätyne. Znázorňuje archanjela Michala odetého do dlhého bieleho kňazského rúcha. V rukách drží meč a váhy s dušou zosnulej ženy. Za anjelom stojí sv.Alžbeta Turínska, kráľovná Uhorska, ktorá podporovala baníctvo.
K ďalším pozoruhodnostiam kostola patrí kazateľnica a krstiteľnica vytesané z kameňa. Zvláštnosťou kazateľnice je, že je postavená na pravej strane pri pohľade od oltára.
Okrem stien je vymaľovaný i drevený vodorovný strop na kostolnej lodi zdobený maľbou ružičiek a hlavami anjelov z roku 1658. V strede stropu sú vyobrazené postavy evanjelistov a Salvator mundi.
Porubský kostol bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V roku 1990 boli fresky v Porubskom kostole v rámci stredovekej nástennej maľby na Slovensku vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1997 sa tu uskutočňovali reštaurátorské práce, ktoré boli ukončené v roku 2009.

zdroj: http://pksoliwarski.blog.pravda.sk/2016/04/03/potulky-xxviii-kostol-sv-michala-v-porube/

http://panoramy.sme.sk/panorama/2075/poruba-kostol-sv-mikulasa-narodna-kulturna-pamiatka-interier-kostola-svatyna/?pr=2085&p=2086

http://porubakostol.webnode.sk/stredoveke-nastenne-malby/

Komentáře

přidat komentář