Název

Koceľovce, Evangelický kostel, okres Rožňava.

Popis

Koceľovce sú obec na Slovensku v okrese Rožňava. Najvýznamnejšou pamiatkou nadregionálneho významu je gotický kostol evanjelickej cirkvi a. v. z prvej štvrtiny 14. storočia, v ktorého svätyni sa zachovali hodnotné fresky z obdobia rokov 1360 – 1380.
Pôvodne sv. Bartolomeja, dnes chrám Evanjelickej cirkvi Kostolík postavili niekedy v prvej štvrtine 14. storočia, medzi odborníkmi však nepanuje zhoda, akú mal podobu. Išlo zrejme o jednolodie s polygonálnym presbytériom, ktoré v druhej polovici 14. storočia zvýšili na súčasnú úroveň a novo zaklenuli. Podľa iných názorov mohlo ísť o jednoloďovú stavbu s vežou a kvadratickým presbytériom, ktoré po niekoľkých desaťročiach nahradili súčasnou svätyňou. Ďalšia hypotéza hovorí o malej kaplnke s polygonálnym zakončením, ktorú mali po nejakom čase zvýšiť a pristavať k nej pozdĺžnu loď, severnú sakristiu a západnú vežu. Interiér kostolíka bol bohato vyzdobený hodnotnými freskami niekedy v rokoch 1360 - 1380.
V období reformácie prevzali objekt protestanti, ktorí dali maľby v roku 1736 zabieliť. V lodi taktiež postavili západnú murovanú emporu, ktorú dopĺňa drevená tribúna pri severnej stene.
Poslednou významnou prestavbou prešiel kostolík v roku 1819, kedy plochý strop lode nahradili dvoma poľami pruskej klenby a pred južný vstup pristavali murovanú predsieň. Úpravy sa dotkli aj južnej strany lode, kde boli prerazené nové väčšie okná.
V roku 1894 - 95 boli fresky v presbytériu odkryté Istvánom Grohom, ktorý ich následne aj reštauroval. Zastrešenie veže dostalo svoj jedinečný vzhľad na začiatku 20. storočia.
V roku 1976 sa tu uskutočnil ďalší prieskum, v rámci ktorého boli odkryté časti maliarskej výzdoby v lodi.
Dominantou starej baníckej obce so zaujímavou vretenovitou zástavbou je evanjelický kostol umiestnený na miernom návrší horného konca. Areál kostola vysadený lipami a ovocnými stromami a obohnaný kruhovou murovanou ohradou, ktorá pôvodne zaiste plnila úlohu obrannej fortifikácie, tvorí pokojnú oázu v obci značne exploatovanej poľnohospodárskou výrobou. Koceľovský kostol je skoro intaktne zachovaná orientovaná gotická stavba z prvej polovice 14. storočia. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej s vysokou vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá na vyšších poschodiach prechádza do oktogónu, je zakrytý vysokou sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Zastrešenie veže atypickou plechovou secesnou prilbou pochádza zo začiatku 20. storočia. Loď je zaklenutá klasicistickými tereziánskymi klenbami namiesto pôvodného trámového stropu, na ktoré štýlovo nadväzuje rovnako podklenutá murovaná empora. Polygonálne presbytérium bolo v priebehu poslednej tretiny 14. storočia nadstavané a zaklenuté krížovou rebrovou klenbou (zo staršieho zaklenutia zostali v murive kužeľovité konzoly pôvodných rebier). Slohovú čistotu kostola dokladajú vysoké lomené okná členené profilovanými prútmi a kružbami a sústava oporných pilierov apsidy. Súčasný južný vchod do kostola otvorený počas obnovy v 2. pol. 18. stor. je uzavretý gotickými dverami s dekoratívnym kovaním, ktoré sem boli prenesené z pôvodného vstupného portálu vo veži. Ďalšie gotické dvere s bohatou kovanou výzdobou má lomený vstupný portál sakristie. Loď kostola je oddelená od presbytéria mohutným lomeným triumfálnym oblúkom, za ktorým sa otvára veľkolepá galéria nástenných malieb s výjavmi christologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Sondy na stenách lode tiež preukázali doposiaľ neodkrytú stredovekú výmaľbu.
Koceľovské maľby datované rokmi 1360-70 (M. Togner) predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou. Ikonografický program christologického cyklu je rozvrhnutý zhora nadol a začína výjavom Zvestovanie Panne Márii vo vrchole vnútornej strany víťazného oblúka. Vo výsekoch klenby severnej steny sú vedľa seba výjavy Narodenia Krista a Návšteva Márie u Alžbety umiestnené v opačnom poradí, aby bolo dodržané umiestnenie Narodenia a Poslednej večere nad sebou kvôli spoločnej symbolike božského vtelenia (pri Narodení v Márii a pri poslednej večeri v chlebe a víne). Do severovýchodného a východného výseku klenby bola namaľovaná Poklona troch kráľov, ďalej vpravo je pomerne ťažko čitateľný výjav Obetovanie v chráme a Dvanásťročný Ježiš v chráme. Posledným výjavom pod klenbou je Korunovanie Panny Márie, ktoré završuje mariánsku časť christologického cyklu. Ten pokračuje veľkonočným alebo pašiovým cyklom ešte na tejto strane v strednom páse monumentálnou scénou s množstvom postáv Príchod Ježiša do Jeruzalema. Nasledujúci výjav Poslednej večere vzhľadom k jeho rozmerom sa dostal na náprotivnú severnú stenu do stredného pásu. V ďalšom poli vpravo už vidíme kľačiaceho Ježiša pri Modlitbe v Getsemanskej záhrade, nasledujúci obraz Judášovej zrady (Judášov bozk) spolu so skupinou farizejov a vojakov však musíme hľadať až na východnej stene presbytéria po stranách a v ostení okna, lebo severovýchodnú stenu bez okna si maliar ponechal pre kľúčový výjav Ukrižovania. Ďalej doprava po stranách a v ostení juhovýchodného okna pokračuje cyklus postavou Petra s mečom (Petrova obrana) a výjavom so slúžkou Peter zapiera Krista. Na južnej stene po stranách a v ostení okna sú scény z vypočúvania Krista: Kristus pred Herodesom a Kaifášom. Tu sa opäť musíme vrátiť k severnej stene presbytéria, kde nasledujú v spodnom páse tri monumentálne výjavy Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a Nesenie kríža s radom postáv vysmievajúcich sa Ježišovi a vedúcich dvoch spútaných lotrov. Nasledujúca veľkolepá scéna Kalvárie (Ukrižovania) s tromi krížmi, uprostred s ukrižovaným Ježišom zobrazeným v momente, keď rímsky vojak osvedčuje jeho skon pichnutím kopijou do pravého boku, je najpôsobivejšou kompozíciou spomedzi koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska vôbec. Vyžaruje z nej sila tragédie a veľkosť utrpenia zvýraznená ešte gestami žien (troch Márií a Salóme) a sv. Jána pod krížom, ktoré vo svojej dobe museli zákonite vyvolať u veriacich silné emócie (najmä ak si predstavíme presbytérium bez súčasného oltára, ktorý sčasti zakrýva fresku). Maliar tu zobrazil aj utrpenie dvoch lotrov, ktorí síce nie sú na kríž pribití, iba vyviazaní, ale majú dolámané končatiny pre urýchlenie ich skonu. Podobne ako v Ochtinej, aj tu sa stretávame so zaujímavým detailom vzatia duše jedného z lotrov v podobe drobnej nahej postavičky anjelom do neba. V tejto maľbe zaujme aj postava rímskeho vojaka na pravej strane kompozície opierajúceho sa o štít s namaľovanou hlavou draka: odvekým symbolom nepriateľa kresťanstva a atribútom sv. Juraja, ktorý nad ním zvíťazil (tento atribút je možné spájať s objednávkou výmaľby kostola Csetnekyovcami, majiteľmi Koceľoviec, ktorých rodový kostol v Plešivci bol zasvätený sv. Jurajovi).
Rovnako silný účinok majú dve nasledujúce kompozície na južnej stene presbytéria: Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Dramatické gestá rúk a trúchliace tváre zobrazených postáv dostatočne výrazne demonštrujú veľkosť Ježišovho utrpenia a smrti. Stredoveký maliar do výjavu Snímania z kríža tajuplne zakomponoval aj symboliku božskej podstaty Krista („Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec,...“atd., Zjavenie sv.Jána,l.k.,v.8.) ktorú dešifrovala významná maďarská medievalistka Mária Prokopp v podobe gréckych písmen alfa (v pravom oku Ježiša) a omega (v spojených krivkách nosov Ježiša a Márie tesne sa dotýkajúcich tvárami). Christologický cyklus bol zaiste zavŕšený výjavom Vzkriesenia, ktorý mohol byť umiestnený už v lodi (možno na pravej strane víťazného oblúka); v presbytériu sa nenachádza. V dolnej časti okolo celého obvodu presbytéria prebieha soklový ornamentálny pás s kazetovým motívom a iluzívnym diamantovým vzorom symbolizujúcim drahé kamene, ktoré tvoria základy múrov „Nebeského Jeruzalema“.
V dolnom páse na stenách polygónu a v osteniach okien presbytéria sú namaľované ešte postavy dvanástich apoštolov. Na vnútornej stene víťazného oblúka v pretiahnutých kvadrilóboch sú polpostavy prorokov (Dávid, Šalamún, Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel), pod nimi na južnej strane je sv. Katarína s kolesom ako nástrojom svojho umučenia, na severnej strane prvomučeník sv. Štefan. Dve postavy kľačiacich prorokov s rozvinutými textovými páskami vypĺňajú ešte bočné steny víťazného oblúka zo strany presbytéria.
V jednotlivých poliach krížovej klenby presbytéria sú namaľované postavy cirkevných otcov sediacich za pulpitmi doplnené atribútmi štyroch evanjelistov, oslavnými textovými páskami a postavami anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. Na svorníku klenby je namaľovaná Kristova tvár na spôsob byzantského mandolionu. Pomaľovaný je aj celý povrch klenbových rebier jednotným ornamentom v tvare zalamovanej pásky.
Koceľovské nástenné maľby charakterizuje výrazná lineárnosť, ktorá im dodáva punc ilustratívnosti a zrozumiteľnosti pre prijímateľa. Bravúrna kresba a živé gestá postáv - aktérov
jednotlivých výjavov výrazne napomáhajú vyjadriť ich emócie, spoluúčasť na zobrazených udalostiach, dramatickosť a tragiku dejovej osnovy príbehu utrpenia a Kristovej obety, čo bolo napokon aj ich prvoradou úlohou.

zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Koce%C4%BEovce

http://www.apsida.sk/c/5081/kocelovce

http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/stredoveky-gemer/

Kategorie a štítky

Nastavení